Už priekopníci turistiky v 20. rokoch minulého storočia zistili, že aj napriek všetkým jej výhodám bola dolina málo navštevovaná, lebo okrem salašov v nej nebolo pre turistov žiadne iné zariadenie v ktorom by mohli prenocovať. Tento problém vyriešila výstavba prvej chaty v Žiarskej doline.

Žiarska chata sa od roku 1939 do roku 1944 stala jednou z najmodernejších turistických chát na Slovensku. Jej výstavba v tom období stála 400 tisíc korún a bola dokončená v júni 1939. Chata bola otvorená 1. júla 1939. V jej suteréne sa nachádzala lyžiareň a dve spoločné nocľahárne s 20 lôžkami. V nadzemných podlažiach sa nachádzali dve jedálne, z ktorých jedna bola neskôr prestavaná na chatárov byt, kuchyňa, 10 hosťovských izieb spolu s 30 posteľami. Umyvárne mali teplú aj studenú tečúcu vodu. Svietilo sa tu petrolejovými a tlakovými lampami. V tom čase to bola najmodernejšia chata na Slovensku. V dôsledku svojej ideálnej polohy a terénov na turistiku či lyžovanie si chata už čoskoro získala veľa priateľov a pravidelných návštevníkov z blízkeho okolia aj zo vzdialenejších končín. Zo známych osobností chatu navštevovali spisovatelia Dominik Tatarka, Ján Bodenek, Alfonz Bednár, ale aj maliari Ladislav Čemický, Fedor Klimáček či Mária Wimbergová. Chata vo vojnových rokoch poskytovala útočisko aj ľuďom prenasledovaným režimom. Po vyhlásení SNP sa na chate ubytovalo povstalecké vojsko a po odchode posledných turistov, ktorí boli na chate ubytovaní do 12. septembra 1944, obývali chatu už len partizáni. Po silnom útoku nemeckých vojsk v decembri roku 1944 partizáni chatu opustili. Nemeckí vojaci chatu obsadili a vydrancovali. Keď sa 11. decembra 1944 partizáni na chatu vrátili, našli už len tlejúce zvyšky deň predtým vypálenej chaty a do vzduchu vyhodené základy.

Roky 1946 – 2006

V roku 1946 bolo v stavebnom programe vojnou zničených chát na výstavbu Žiarskej chaty vyčlenených 2,5 milióna Kčs. Po vypracovaní projektu prístupovej cesty na dopravu stavebného materiálu sa začalo s jej výstavbou v rokoch 1946-1947.

Stavba chaty však bola spomalená v dôsledku výstavby Hutného kombinátu v Košiciach. Montáž dielcov dreveného baraku, ktorý mal pôvodne slúžiť len ako ubytovňa pre robotníkov, bola uskutočnená v roku 1949. Žiarska chata bola postupne majetkom organizácií JTO Sokol, Turista, Interhotely Ružomberok, Stredoslovenská správa účelových zariadení a od roku 1991 je majetkom Telovýchovnej jednoty Družba Smrečany – Žiar.

Chatármi na povojnovej chate boli postupne Ján Herich, Adam Juráš, Anton Vlček, Ján Čáni, opäť Adam Juráš, Jan Repčík, Štefan Gavorník, Iveta Rybanská a donedávna bol chatárom viac ako 10 rokov Miroslav Matejka, (od mája 2009 sa stal vedúcim chaty Ing. Miroslav Dzuroška).

Počas pôsobenia každého z nich dochádzalo k určitým prestavbám a modernizáciám chaty. V rokoch 1958-1960 bola ukončená prístavba jedálne, kuchyne a nocľahárne. Taktiež bol nainštalovaný naftový agregát, ktorý slúžil na osvetlenie chaty a bola dokončená aj výstavba vodovodu. Neskôr bola vybudovaná nepriepustná žumpa a oddelené WC, ktoré boli neskôr spolu s kúpeľňou nainštalované aj vnútri. Naftové vykurovanie nahradilo kúrenie uhlím v roku 1978, no ešte väčším prínosom bolo vykurovanie elektrickými kachľami. Celková elektrifikácia bola dokončená roku 1979, keď bol položený podzemný kábel. Prínosom pre životné prostredie bolo vybudovanie čističky odpadových vôd. V tom istom čase bola jedáleň vybavená dreveným nábytkom a do prevádzky boli uvedené dva vleky na úpätí Prostredného grúňa. Zásobovanie chaty bolo uľahčené vybudovaním novej asfaltovej cesty vybudovanej v rokoch 1966-1974.

Táto chata doslúžila v roku 2006. 30 apríla 2006 bola zvalená.